reklama

Je šťastie iba bublina?

Zvláštne... Človek si myslí, že má šťastný život. Na všetko má čas. Veď je mladý a zodpovednosť si na ňho ešte nejaký ten čas počká. Nie je zdravé náhliť sa. Veď komu je v tejto už aj tak rýchlej dobe užitočný ďalší stres. Ibaže... napriek všetkej tej pohodičke, je tu ešte zákon schválnosti. A presne ten svojím ostrím vždy v najnevhodnejší čas prepichne tú ochrannú bublinu na ktorú všetci tak spoliehame..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

A potom.. potom príde niečo, čo nik nečaká. Žiadna pohodička. Pätorka z fyziky a už sa nedostaneš k mature. Frajerka ti dá košom... alebo, ja neviem. Možno ti zomrie babka a ty jej nestihneš predstaviť snúbenicu.. A namiesto slov: "Babi, tak toto je ona, zoznámte sa" , ostanú už iba oči na plač.

Taký pekný prípad je aj rakovina. Jediná choroba, ktorá ešte stále nechce podstúpiť liečbu.

Pif.. prvá bublina praskla. Už nemáš čas. Je jedno, že si mladý. Spoločnosť od teba očakáva príliš veľa. Matura! Prijímačky na výšku! Rýchlo!!! Štátnice!! Spromovala si moja pekná?? Tak načo prosímťa čakáš?! Potrebuješ prácu v ktorej budeš makať od úsvitu do mrku, len aby si neskončila na ulici...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veď čo koho do toho, že si vyštudoval to, čo nemá uplatnenie. Doma chceli aby si mal diplom.. najlepšie taký hmm červený. Veď čo teba do toho, že nevidíš zmysel života ani toho svojho, ba ani ostatných.

Čo ti prinesie taký život? Nevieš? Ani ja nie.

Piif.. druha ochranná bublina praskla. Už niet na čo spoliehať. Cítiš sa ako malé nahé batoľa, ktorému rastú zuby. Všetko pociťuješ bolestivejšie ako to v skutočnosti je.. Ale budú tie zuby v budúcnosti na niečo dobré? Oplatí sa podstúpiť toto utrpenie?

Hmm.. zvláštne. Človek si myslí, že ho postihol ten najhorší osud na svete... Ale ľudia sa menia, a keď nie ľudia, tak aspoň čas mení všetko ostatné. A tak , mne ako malému batoľaťu, ktorému sa práve začínajú prerezávať zuby, nezostáva nič iné, iba spoľahnúť sa na to, že na svete nie som úplne sama, že niekto mi možno ukáže cestu a naučí ma po nej kráčať. A keď konečne prekročím pomyselný prah dospelosti, zistím, že všetko zlé vedie k niečomu ďalšiemu... Možno ešte horšiemu, a možno... Možno mi do cesty vženie ďalšie také batoľa, ale ja budem tá, čo mu kúpi kvalitné topánky...

Gabriela Sokolová

Gabriela Sokolová

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

naivná a poplašená Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu